Život Prešova
online
online
ŠAMORÍN: Osídlenie dostalo v roku 1405 privilégiá slobodného kráľovského mesta
21.04.2012 Dunajská Streda
Šamorín 21. apríla (TASR) - Najvýznamnejšou udalosťou v histórii mesta Šamorín v Dunajskostredskom okrese je rok 1405. V tomto roku kráľ Žigmund daroval osade privilégiá slobodného kráľovského mesta, ktoré Šamorínu zaručili tie isté práva, aké mala vtedy dnešná Bratislava. Informoval TASR riaditeľ knižnice Bibliotheca Hungarica v Šamoríne László Végh.
"Okrúhle 600. výročie tejto udalosti sme oslávili v roku 2005 vydaním niekoľkých knižných publikácií a usporiadali sme aj konferenciu, kde historici odprezentovali svoje najnovšie výskumy o dejinách mesta," priblížil Végh s tým, že Šamorín nemá len bohatú históriu, ale aj rozsiahlu dokumentáciu. Ako povedal, v Štátnom archíve v Šali sa nachádza veľké množstvo ešte nespracovaných materiálov.
Dátum založenia Šamorína nie je známy. Podľa Mateja Bela a iných historikov Šamorín dostal svoj názov po Panne Márii. Osadu Villa Sancta Maria spomínajú listiny prvýkrát v roku 1238. Neskoršie pomenovanie bolo Zentmária, z čoho pravdepodobne pochádza pomenovanie Samaria, ako aj dnešný názov Šamorín. Symbol Panny Márie sa často objavuje na symboloch Šamorína - na erbe mesta, na zástave a pečiatke z roku 1405. "Nakoľko mestský kostol pochádza z 13. storočia, predpokladá sa, že škola pri fare už existovala v 14. storočí, čiže skôr, než to zachytili listiny datované v roku 1953," konštatoval Végh. Dodal, že ku koncu 14. storočia sa Šamorín stal centrom obchodu Žitného ostrova a mesto zásobovalo priemyselným tovarom celý okolitý poľnohospodárstvom sa zaoberajúci región.
"Sľubný vývoj mesta bol prerušený tureckými vpádmi v 16. storočí. V roku 1465 stratilo mesto hodnosť slobodného kráľovského mesta a charakterom pripomínalo už len provinčné mesto," vysvetlil riaditeľ a pripomenul, že z cirkevných listín je známe, že evanjelická cirkevná obec v roku 1602 vlastnila školu v Šamoríne. V roku 1652 gróf Pál Pálffy nariadil, aby protestanti prepustili svoje nehnuteľné majetky katolíckej cirkvi, ale prívrženci rádu sv. Františka si v roku 1778 postavili svoj kláštor a kostol.
Podľa slov Végha počas revolúcie v rokoch 1848-49 došlo k menším bojom aj v okolí Šamorína. Koncom 19. storočia žila v Šamoríne rozvinutá vrstva mešťanov a nastal rozmach vzdelávacích a kultúrnych ustanovizní.
"Počas 1. svetovej vojny bol v meste ruský a taliansky zajatecký tábor, ktorého jedinou zachovanou pamiatkou je lipová alej vysadená zajatcami na dnešnej Pomlejskej ceste. Pre Šamorínčanov priniesla 2. svetová vojna tragické udalosti. Miestnu židovskú obec tvorilo pred deportáciou v roku 1944 asi 70-80 rodín," vysvetlil riaditeľ a podotkol, že vývoj Šamorína nezastavili ani svetové vojny.
"Okrúhle 600. výročie tejto udalosti sme oslávili v roku 2005 vydaním niekoľkých knižných publikácií a usporiadali sme aj konferenciu, kde historici odprezentovali svoje najnovšie výskumy o dejinách mesta," priblížil Végh s tým, že Šamorín nemá len bohatú históriu, ale aj rozsiahlu dokumentáciu. Ako povedal, v Štátnom archíve v Šali sa nachádza veľké množstvo ešte nespracovaných materiálov.
Dátum založenia Šamorína nie je známy. Podľa Mateja Bela a iných historikov Šamorín dostal svoj názov po Panne Márii. Osadu Villa Sancta Maria spomínajú listiny prvýkrát v roku 1238. Neskoršie pomenovanie bolo Zentmária, z čoho pravdepodobne pochádza pomenovanie Samaria, ako aj dnešný názov Šamorín. Symbol Panny Márie sa často objavuje na symboloch Šamorína - na erbe mesta, na zástave a pečiatke z roku 1405. "Nakoľko mestský kostol pochádza z 13. storočia, predpokladá sa, že škola pri fare už existovala v 14. storočí, čiže skôr, než to zachytili listiny datované v roku 1953," konštatoval Végh. Dodal, že ku koncu 14. storočia sa Šamorín stal centrom obchodu Žitného ostrova a mesto zásobovalo priemyselným tovarom celý okolitý poľnohospodárstvom sa zaoberajúci región.
"Sľubný vývoj mesta bol prerušený tureckými vpádmi v 16. storočí. V roku 1465 stratilo mesto hodnosť slobodného kráľovského mesta a charakterom pripomínalo už len provinčné mesto," vysvetlil riaditeľ a pripomenul, že z cirkevných listín je známe, že evanjelická cirkevná obec v roku 1602 vlastnila školu v Šamoríne. V roku 1652 gróf Pál Pálffy nariadil, aby protestanti prepustili svoje nehnuteľné majetky katolíckej cirkvi, ale prívrženci rádu sv. Františka si v roku 1778 postavili svoj kláštor a kostol.
Podľa slov Végha počas revolúcie v rokoch 1848-49 došlo k menším bojom aj v okolí Šamorína. Koncom 19. storočia žila v Šamoríne rozvinutá vrstva mešťanov a nastal rozmach vzdelávacích a kultúrnych ustanovizní.
"Počas 1. svetovej vojny bol v meste ruský a taliansky zajatecký tábor, ktorého jedinou zachovanou pamiatkou je lipová alej vysadená zajatcami na dnešnej Pomlejskej ceste. Pre Šamorínčanov priniesla 2. svetová vojna tragické udalosti. Miestnu židovskú obec tvorilo pred deportáciou v roku 1944 asi 70-80 rodín," vysvetlil riaditeľ a podotkol, že vývoj Šamorína nezastavili ani svetové vojny.
www.ZIVOTPO.sk
